Križova

Jana Križová

Hlasovanie nie je možné.

v kategórii MAMA bojovníčka

1006 hlasov

Každá mama je niečím výnimočná. Deväť dlhých mesiacov nosí svoje bábätko pod srdcom a aj keď to nedáva najavo, mnohokrát sa trápi. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa pani Janka spoznala na vysokej škole so svojim manželom Pavlom. Bola to láska na prvý pohľad. Rok po svadbe sa im narodila dcérka Mimi. „Myslím si, že naša mama je o niečo výnimočnejšia ako tie ostatné. Ako s každým dieťaťom, ani so mnou to nebola prechádzka ružovou záhradou. Pár mesiacov po mojom narodení mi diagnostikovali nevyliečiteľnú dedičnú chorobu – cystická fibróza,“ vysvetľuje Mimi a popisuje svoje detstvo. V jej prípade by ho nazvala prechádzkou „bielou záhradou“, pretože od dňa diagnostiky 2-3 krát do týždňa navštevovali pneumológiu, pediatriu a opäť pneumológiu. Nemali to ľahké, keďže najbližšie centrum pre pacientov s cystickou fibrózou bolo v Banskej Bystrici a dostať sa tam v roku 1999 nebolo také ľahké ako dnes. ,,Čo robiť, keď má dieťa CF (cystickú fibrózu)? Aké lieky nasadiť, ak moje dieťa stále kašle? Čo robiť, keď moje dieťa neprestáva bolieť bruško?“ To sú otázky, ktoré by ste dnes pravdepodobne naťukali do Google a vyskočilo by vám milión ,,riešení.“ V tom čase to tak nebolo. „Naša maminka musela každú jednu informáciu nájsť v knihách od lekárov, ktoré jej boli poskytnuté. Každú informáciu si musela pamätať. Ktorý liek má kedy podávať, ako má daný liek podávať, či môžem papať to, čo papajú iné deti v mojom veku, či sa môžem hrať s hračkami, s ktorými sa hralo dieťa predo mnou, ako mám sedieť, keď inhalujem, ako musím rehabilitovať.... Na mladú prvorodičku riadny šok,“ opisuje starostlivosť svojej mamy. Pani Janka sa nevzdávala. Deň čo deň s Mimi presedela hodiny nad inhalovaním, po nociach chystala lieky na druhý deň, popri tom pracovala a starala sa o rodinku. „Musela so mnou dvakrát ročne absolvovať 14 dňové rehabilitácie v Hornom Smokovci, v Šrobárovom ústave, kde so mnou deň - noc behala po vyšetreniach a následných rehabilitáciách. Tam ju naučili ako má so mnou pri cvičeniach a liečbe postupovať,“ vysvetľuje dcérka Mimi. V krásny horúci júlový deň pribudol do života rodinky nový člen, sestrička Lili. „Keďže som mala už sedem rokov, vedela som ako sa po zdravotnej stránke o seba postarať. Sestrička bola zdravá a tak sme žili život ako normálna rodinka. Maminka si dokončila vysokú školu a plne sa venovala práci a rodinke,“ popisuje dcérka a dodáva, že keď dievčatá podrástli, pomaly si začali budovať záľubu k športom. Mimi sa venuje parkúru a Lili pohltilo judo. Kvôli týmto záľubám musela pani Janka obetovať veľa voľného času. „Teraz sme takmer každý víkend na súťažiach. Pretekáme a bojujeme na Slovensku, ale aj Maďarsku, či dokonca v Poľsku.  Smejeme sa, že maminka je v našom ,,Križová teame“ niečo ako administratíva. Bez nej by sme nemali vybavené licencie na súťaženie, štartovné, ubytovanie a všetko ostatné, čo naše športy vyžadujú,“ popisuje Mimi, ako si mama opäť všetko dôležité ohľadom športov naštudovala. Dlhé roky pani Janka bojovala za liek, ktorý dcérke zachráni život. Dnes ho Mimi berie a cíti sa lepšie ako kedykoľvek predtým. V priebehu nešťastného obdobia pandémie, však rodinku zasiahla veľmi smutná správa. „Našej maminke bola vo februári 2021 diagnostikovaná rakovina konečníka, a to len pár týždňov pred jej narodeninami. V hlavách nám preblesli tie najhoršie myšlienky. Čo sa teraz bude diať? Zvládne to? Zvládneme to? Život sa akoby vrátil do obdobia môjho detstva, len sme mali vymenené úlohy. My sme chodili s ňou a boli jej oporou pri všetkých vyšetreniach. Akoby prišiel náš čas jej oplatiť všetko to, čo robila pre nás do dnešných dní,“ objasňuje Mimi a popisuje ako mama nastúpila na chemoterapiu, ožarovanie. Prvé týždne znášala zle, jej každodenným priateľom boli lieky proti bolesti, zvracaniu... Celé dni ležala, pretože sa nevládala hýbať, jedla zväčša len tekuté jedlá, aj to veľmi málo. Jej psychický stav sa neskôr zlepšil, ale bolesti a napínanie na zvracanie neprešli. „Ku koncu chemoterapie sa cítila lepšie, ale prišiel do toho stres z nasledujúcich vyšetrení, ktoré mali ukázať, či bola chemoterapia úspešná alebo nie. Naša mamka sa aj tak nevzdala. Aj cez veľké bolesti s nami bola na súťažiach a podporovala nás, vybavila nám všetko, akoby sa nič nedialo. Práve dnes má šesť dní do operácie... Celé noci nespí, ale cez deň sa o nás stará. Keď slnko na oblohe vymení mesiac, poplače si. Poplače si a veľmi, ale uľaví sa jej a na druhý deň je z nej naša milá maminka, ktorá sa len tak nevzdáva. A preto si myslím, že titul MAMA roka 2021 patrí práve jej. Patrili by jej tituly MAMA roka od roku 1999, to ale už bohužiaľ nie je možné,“ uzatvára dcéra Mimi.