Oksa

Maroš Okša

Hlasovanie nie je možné.

v kategórii OCKO roka

157 hlasov

Malinká Elenka sa na svet vypýtala v 25. týždni tehotenstva s váhou 530 gramov. Tehotenstvo bolo veľmi rizikové, keďže Elenkini rodičia už o jedno dieťatko vo vysokom štádiu tehotenstva prišli. Okolnosti pôrodu poznačili viaceré komplikácie, no spoločný boj začal jej narodením. Príchod predčasne narodeného dieťatka sa spája s inými pocitmi, ako v prípade rodičov detí narodených v termíne. Je to strach, neistota, odlúčenie... Ako aj v prípade Elenkinho otca Maroša. „Prvým pocitom bol neuveriteľný strach – o manželku aj o dcérku, a tiež aj šok, keďže sa Elenka narodila o viac ako tri mesiace skôr. Keď mi manželka pár hodín po pôrode zavolala, že je v poriadku, som sa bál už len o maličkú a strach bola jediná emócia, ktorú som pociťoval denne, každú jednu sekundu,“ hovorí Maroš, ktorý svoju dcérku videl až na druhý deň po pôrode. Pohľad na svoju dcérku otca zmohol. „Spočiatku som videl všetko čierno. Ale naša dcérka mi ukázala, aká je hrdinka, bojovníčka, a že má chuť žiť. Po prvom týždni som začal veriť, že to môže dopadnúť aj dobre,“ dodáva povzbudivo. Otec predčasne narodeného dieťatka sa v okamihu stáva silnou oporou nielen svojmu bábätku, ale aj jeho mame. Na druhej strane si musí naďalej plniť svoje pracovné povinnosti a často suplovať aj tie domáce. Ocino Maroš to musel rovnako všetko skĺbiť – dochádzanie do práce a prácu samotnú, návštevy v nemocnici, voziť manželku Luciu do nemocnice a ešte sa dávať každé tri dni otestovať na Covid-19, keďže v dôsledku pandémie bola situácia stále prísna. „Počas tohto obdobia som sa snažil byť pre manželku psychickou oporou, prvé dva týždne po pôrode som bol s ňou doma a potom som nastúpil do práce. Často sme si doobeda písali a volali, ubezpečovali sme sa navzájom, že máme šancu na to, aby naše dievčatko prežilo,“ rozpráva o náročnom období Maroš. Keďže pracoval na zmeny, každý druhý týždeň dcérku nevidel, čo bolo náročné pre oboch rodičov. Celý nárok podporovať dcérku a byť pri nej silnou tak bol na mame Lucii, rovnako ako prijímanie dobrých aj zlých správ. Dnes sa spoločne mladá rodinka teší pevnému zdraviu, aj keď lekári sú stále súčasťou ich života, kalendár návštev však už býva "chudobnejší". Otec Maroš stojí pri svojich dvoch láskach - mame a dcére oddane a pre Elenku je milovaný a milujúci tatinko jej celý svet.