Obrázok2

Pavol Križo - Finalista

Hlasovanie nie je možné.

v kategórii OCKO roka

1591 hlasov

Otcovia to nemajú ľahké. V živote žien sú hrdinovia, ktorí jemnejšie pohlavie strážia pod svojimi krídlami a pre synov sú mnohokrát vzormi do dospelosti. „Môj ocko Pavol je ochrancom hneď troch žien. Mojej maminky, sestry a mňa. Na nášho ocina sa môžeme vždy a vo všetkom spoľahnúť,“ tvrdí Michaela. Keď sa na vysokej škole spoznal s jej maminou, bola to obrovská láska. Stačilo pár rokov vzťahu a už boli v nerozdeliteľnom manželstve. „Po krásnych rokoch spoločného nažívania som do ich životov vstúpila ja – malý človiečik Mimi. Bola som ich prvé dieťatko, ktoré im však prinieslo veľké starosti. Narodila som sa s nevyliečiteľnou genetickou chorobou – cystickou fibrózou,“ hovorí Mimi. Jej rodičia to však nikdy nevzdali a bojovali s údelom, ktorý im život nadelil. Otec Pavol pracoval každý deň a mnohokrát ho vyslali aj na služobnú cestu. Unavený a vyčerpaný sa však s úsmevom vracal a prebdel s Michaelou noci, keď plakala od bolesti. V skorých ranných hodinách ju dodatočne uspával, spieval jej a kolísal, až kým nezaspala. Neskôr si ľahol, zaspal na dve hodiny a zrazu budíček a ďalší deň mohol začať. V roku 2007, keď do ich životov prišla mladšia sestrička, musel sa starať už o tri ženy. Každý ho obdivuje a súcití s ním, aké je to mať pri sebe tri blondínky 😊. On sa však pousmeje a povie: ,,Nevymenil by som to za nič iné.“ Popri všetkých radostiach a starostiach si splnil svoje sny. Stal sa z neho PhDr. Ing. Pavol Križo, PhD., MBA. Pred pár rokmi si splnil svoj ďalší sen – stal sa oficiálnym poľovníkom.  „Keď sme so sestrou vyrástli, obe nás pritiahol nejaký šport. Sestru uchvátilo judo a mňa parkúrové jazdenie na koňoch,“ vysvetľuje Mimi.

Pravý chaos sa mohol začať. Každý jeden víkend bola rodinka mimo domu. Raz na Slovensku, potom v Maďarsku a inokedy v Poľsku. „Na každej jednej súťaži je náš milovaný ocino, ktorý nás podporuje z celého srdca. Každý jeden víkend nás vozí po súťažiach, každý deň nám vybavuje tréningy, aby sme sa zlepšovali v našich športoch,“ vymenúva Michaela a ozrejmuje ako si k dovtedy nepoznaným športom vytvoril vzťah akoby sa mu venoval celý život. „Po jeho boku máme všetko na čo si spomenieme. Dal by nám všetko, čo nám vidí na očiach a ešte viac. Aby toho nebolo málo, v roku 2017 dostal silnú embóliu do pľúc, ktorá mohla nadobro všetko zmeniť. Našťastie sa náš tatko z toho dostal akoby sa nechumelilo, aby sa o nás opäť ďalej mohol starať,“ spomína na ťažké chvíle a hneď popisuje ďalšie. „Život nám nadelil ešte mnoho nepríjemných situácií. Začiatkom roku 2021 bola mamine diagnostikovaná rakovina. Znášali sme to veľmi ťažko, ale ON TO NEVZDAL. Plakal, keď ho nikto nevidel a pred nami bol silný chlap, ktorý sa o svoju rodinu postará aj keby sa dialo čokoľvek,“ popisuje ako vybavoval vyšetrenia, operáciu a stále telefonoval, kvôli všetkým možným postupom pri liečbe. Popri všetkých trápeniach chodí Pavol do dvoch zamestnaní, aby sa jeho tri „baby“ mali lepšie ako najlepšie. „Z práce chodí vysmiaty, zahrá sa s nami na záhrade, odvezie nás na tréningy a takto to robí každý deň. Neviem si prestaviť, čo by sme bez nášho tatka robili. Sme veľmi vďačné, že práve tento chlap je náš otec a minimálne pre nás je OTEC ROKA 2021, ale aj rokov 2022,2023 a tak ďalej.“ dodáva na záver Michaela.